Na začiatok vám chcem povedať niečo o jedlých gaštanoch.
Gaštan jedlý patrí k najstarším drevinám sveta. Pochádza z Malej Ázie a na územie Slovenska ho priniesli v 16. storočí Turci. Odvtedy si vyslúžil prezývku „chlebový strom“, pretože v časoch neúrody sa jedlé gaštany používali ako hlavná náhrada obilnín a zemiakov. Gaštanová múka sa pridávala do chleba a vďaka svojmu prirodzenému bezlepkovému charakteru je stále populárna najmä medzi celiatikmi.
Pre široké využitie sa stromy gaštana jedlého v minulosti hojne umelo vysádzali. Najstaršia gaštanica je zrejme chránená Jelenecká gaštanica v okolí hradu Gýmeš pri Nitre.
Na rozdiel od príbuzných orechov majú gaštany nízky obsah tuku, vďaka čomu sú nízkokalorické. Obsahujú veľa škrobu, čo ich nutrične približuje k zemiakom či kukurici, no sú aj zdrojom viacerých minerálov a vitamínov – napríklad vitamínu C. Jeho obsah sa však výrazne redukuje tepelnou úpravou, čo je smola, pretože gaštany sa nemajú konzumovať surové. Okrem toho sú bohaté na železo, mangán, magnézium, fosfor a draslík.